Ako sa oslobodiť od pocitov viny.
Vina je jeden z najviac skrytých a najviac deštruktívnych emócii aké existujú. Aj napriek tomu, že mnoho ľudí prežíva tieto emócie denne, nikto o nich nerozpráva. Prečo?
Dôvodom je to, že sa cítime byť vinní za to, že sa cítime previnilo.
Narážame na hlboké pocity viny za rozhodnutia, ktoré sme spravili alebo nespravili a ako nás ovplyvnili v našich životoch. Vina hlboko ovplyvňuje to, čo si v myslíme sami o sebe a kto sme.
Pocit viny nám dáva signál o tom, že sme vnímaní ako neadekvátni a bezcenní. Vina rozpráva: „Nemáš hodnotu a nie si hodný.“ Informuje, že hlboko, hlboko v nás je s nami niečo zlé. Vina chce, aby sme sa skrývali a boli radšej v úzadí.
Prehovára nás k potrebe odmietať tie tienisté časti nás samých, za ktoré sme boli často kritizovaní. Tie časti nás samých, keď sme sa cítili hlboko nemilovaní a neakceptovaní.
Vina je obrovský klamár. Vedie nás k tomu, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, aby sme žili v tieni. Chce, aby sme sa skryli pred vonkajším svetom, odkláňa nás od našej podstaty a od nás samých.
Klamstvá, ktoré nám vina prináša:
Buď ticho!
Si bezcenný.
Nepatríš sem.
Si beznádejný.
Všetko je tvoja chyba!
Nezaslúžiš si odpustenie.
Nezaslúžiš si žiť dobrý život
Tvoj hlas a názor nie je dôležitý.
Nie si dosť....(dobrý, pekný, chudý...).
Nemôžem ťa počúvať a ani ťa nechcem vidieť!
Nezaslúžiš si lásku, pozornosť ani náklonnosť.
Vina je opakom seba lásky a seba akceptácie.
Odmietame a nechceme ani len pomyslieť na tieto pocity, nie to ešte sa o nich rozprávať. Utekáme, aby sme sa vine vyhli rôznymi spôsobmi. Odmietame vinu, potláčame ju a častokrát vinu zajedáme, zapíjame, nahrádzame iným návykom.
Podvedome tak hľadáme cesty k vnútorným pocitom seba lásky a seba akceptácii.
Tým, že tomuto pocitu viny nevenujeme dostatočnú pozornosť, neuvedomujeme si, že opúšťame naše najkrehkejšie a najzraniteľnejšie časti nás samých. Tým, že utekáme od našich pocitov viny, opúšťame znova a znova našu bolesť a naše citlivé vnútorné dieťa. Robíme to znova a znova. Znova traumatizujeme tie citlivé časti nás samých.
Vytvárame si tak rôzne návyky a zlozvyky a len ťažko bojujeme z kilami, alkoholom a inými neduhmi.
Vytvárame si tak odstup od našej vnútornej podstaty, od vedomia seba samých.
Tak čo by sme mali urobiť?
Prestaň utekať, prestaň potláčať a prestaň ignorovať. Pozri sa vine zoči-voči, akceptuj tento pocit. Pomôže ti to uvoľniť vnútorné napätie. Pomôže ti to zoceliť sa. Pomôže ti to prísť znova k tvojej podstate a navráti ťa to späť k tvojej sile.
• Maj stále na pamäti, že vina na prežitie potrebuje TICHO, TAJNOSŤ a POSUDZOVANIE.
• Na preliečenie potrebuje jedinú vec a to byť k sebe viac empatický.
Všetci sme prišli na tento svet kompletní, ale postupne počas nášho života sme sa začali vnútorne lámať. Každá kritika, každé odmietnutie, každý posmech, každé... nám prinieslo viac a viac vnútornej bolesti. Začali sme sa k sebe správať tak, ako sa správali k nám, keď sme boli deti.
Viac a viac sme uverili, že je s nami niečo zlé. Viac a viac sme verili tomu, že len niektoré vlastnosti, len niektoré časti nás môžu byť obdivované, akceptované a ľúbené. Uverili sme, že je povolené cítiť len niektoré emócie. Tie „zlé“ zostali potlačené.
Určite ste už počuli alebo vám bolo povedané, že „chlapi neplačú“. Tak čo sa v tomto prípade bude diať v ich vnútri? Pravdepodobne vo vnútri prežívajú hlboké pocity neakceptovania a nízkej hodnoty.
Zdieľanie týchto vnútorných pocitov s ľuďmi, ktorým dôveruješ, ti pomôže uvedomiť si, že v tom vôbec nie si sám. Byť zraniteľný a nebáť sa to ukázať, nedáva vine žiadnu silu. Priam naopak. Preberáš ju ty sám.
Vzájomné pochopenie a uľahčenie je oslobodzujúce, jeho účinky sú okamžité.
Vzájomné vnútorné akceptovanie seba ti pomôže akceptovať iných.
Vnútri každého z nás je zranené a zahanbené dieťa, ktoré túži byť milované a akceptované v jeho celosti. Tvoje vnútorné dieťa čaká a potrebuje teba, aby si mu povedal:,, Mám ťa rád a akceptujem ťa so všetkými tvojimi nedostatkami a nedokonalosťami.“
Nečakaj už na nikoho, ale povedz si nahlas sám sebe to, čo potrebuješ.
Je v poriadku, byť sám sebou.
Som ľúbený!
Som tak dôležitý!
Nikto nevie všetko.
Je v poriadku plakať.
Moje pocity sú dôležité!
Je v poriadku povedať NIE.
Je v poriadku hnevať sa.
Je v poriadku poprosiť o pomoc.
Otázky na zamyslenie:
Ako sa pocity viny alebo hanby prejavujú v mojom živote?
Čo predchádza týmto pocitom, aká udalosť?
Čo si o tom vnútorne rozprávam?
Ak potrebuješ ďalšiu pomoc a radu, neváhaj ma kontaktovať TU.
Ak by si potrebovala viac podpory, môžeš si so mňou rezervovať 45min rozhovor
spojiť sa so mňou priamo na email
cez našu stránku richnessandbeauty alebo
Zdieľaj s niekym, komu môžem pomôcť
Radoslava
Jazyková úprava Mgr. Mária Kropuchová