Nikto nevstupuje do tvojho života náhodne.
Toto je krása života. Pochopenie, že všetci vstupujú do našich životov, aby nás niečomu naučili. Priťahuje ich energia, ktorú vysielame.
Dáva ti to zmysel? Tvoje myšlienky, spomienky a názory majú svoju energiu, ktorá vytvára svet okolo teba.
Porozumieť vzťahom sa učíme už v detstve cez rodinu. Naša myseľ a naše telo si ukladajú všetky informácie. Emócie, ktoré sme prežívali v tomto období, sa stávajú základom našej budúcnosti. Tieto ranné dynamiky ovplyvňujú aj naše romantické vzťahy a emocionálny blueprint pre všetky naše budúce vzťahy. Stávajú sa poznaným a bežným. Naše podvedomie bude vždy vyhľadávať iba to, čo je v rámci poznaného.
Väčšina z nás bola vychovávaná v rodinách, kde bola pozornosť smerovaná na niekoho iného, málokedy na nás. Prevzali sme tento vzorec správania, opakujeme a podávame ho ďalej našim deťom. Stratili sme spojene sami so sebou, spojenie s naším JA. Stratili sme spojenie s vlastnými potrebami a pocitmi vlastnej ľudskosti, vlastnej hodnoty, ktoré sú tak vzácne a výnimočné.
Pri chronickom odmietaní seba samého si v živote vytvárame závislé vzťahy. Priťahujeme si do života ľudí, aby sme získali ich obdiv, lásku a uznanie. Cez tieto osoby si vytvárame vlastnú novú identitu. Emócie jedného člena rodiny sú preciťované všetkými. Takto sa cyklus opakuje.
Znova a znova vyhľadávame tieto emočné stavy, známe stavy naučené z detstva.
Výsledkom toho je, že:
• Preberáme zodpovednosť za emócie druhých.
• Naše JA nadobúda bytie len cez reakcie druhých (nedostatok vlastnej jedinečnosti).
• Prežívame chronický strach z toho , ako bude na mňa reagovať okolie.
Zotrvávame v závislom vzťahu, v partnerskom, priateľskom alebo rodičovskom len preto, lebo takáto dynamika je nám dôverne podvedome známa. V týchto vzťahoch vieme, ako sa správať, navigovať a čo od nich očakávať. Očakávame zlé veci, ktoré keď sa stanú, tak prežívame tie intenzívne „známe” pocity vzájomného prepojenia, adrenalínu. Na jednej strane prežívame intenzívne emócie blízkosti, a na druhej emócie odlúčenia. Nikdy však nepreciťujeme vnútorné pocity pokoja. Aj keď je náš život dobrý, naše telo sa nevie naladiť na ticho. Vždy je tam podvedomý vnútorný pocit príchodu osudového zla.
Naše telo sa prispôsobilo chaosu. Niežeby sme to chceli, ale preto, že sme si privlastnili bojový obranný mechanizmus správania sa.
Naše telo je tak stále v chaose a je veľmi citlivé na nebezpečenstvo. V prípade nebezpečenstva sa naše telo necíti bezpečne, je pripravené na obranu. Chce ťa ochraňovať od vonkajšej bolesti. Emočný kokteil ovplyvňuje celé naše telo, celú našu fyziológiu tela, reakcie neurotransmiterov a aj hormonálne reakcie, ktoré nás stále ťahajú späť. Nemali by sme ale za to cítiť vinu. Toto sa musíme odučiť a využiť to ako šancu na vnútorné mentálne a emočné preliečenie.
Život v detstve bol častokrát nepredvídateľný, chaotický a šanca, že obranný mechanizmus bol aktivovaný je veľmi vysoká. Veľakrát si to už však nepamätáme a naše spomienky sú potlačené hlboko do nášho podvedomia.
Keď je naše telo v pokoji, znamená to, že náš vnútorný stav je regulovaný. Nemusím držať dych, nezatínam čeľuste, nemám zovreté hrdlo, napnuté telo a uzlík v žalúdku. Celé naše telo je v pokoji a v tomto stave sa cítime bezpečne. Sme schopní vytvárať zdravé a slobodné vzťahy.
Znaky závislosti:
• Nízke sebavedomie/seba hodnota.
• Neschopnosť povedať NIE, len aby bolo dobre.
• Detinská predstava o tom, že ťa niekto zachráni.
• Chronická starostlivosť a uprednostňovanie potrieb ostatných pred svojimi.
• Emocionálna závislosť, kde sa neustále opakujú tie isté emočné vzorce.
• Neschopnosť pochopiť, jasne komunikovať svoje vlastné myšlienky, pocity a emócie.
• Chronický strach z toho, aby sme niekoho neznepokojili. Pocit, akoby sme chodili okolo ľudí po škrupinkách.
• Vysoká emocionálna citlivosť na životné situácie.
• Kontrola správania iných, aby sme sa cítili dobre.
• Strachy, čo si pomyslia/povedia ľudia.
Na to, aby sme sa mohli vyliečiť aj z takejto závislosti, je potrebný čas a vlastná pozornosť.
Musíme sa naučiť :
• Rozpoznávať a dávať hranice sebe, aj iným.
• Tráviť čas so sebou viac osamote.
• Robiť niečo len pre seba. (tvoriť, tancovať, objavovať)
• Učiť sa a spoznávať naše potreby. Pracovať s našim vnútorným dieťaťom a precvičovať sa v tom, ako tieto potreby napĺňať.
V dospelosti sa naozaj bezpečné vzťahy môžu zdať podozrivo nudné. Bezpeční ľudia sa zdajú byť príliš dobrí až naivní. Cítiš sa zvláštne pri ľuďoch, čo sa nesťažujú a nekritizujú? Prečo je to tak?
Deje sa to preto, lebo nám chýba vnútorný vzorec ako to vnímať. V našom doterajšom živote neboli takto dobrí ľudia. Prinieslo nám to iba sklamanie a vnútornú bolesť. Možno je to preto, že vo vnútri necítime hlbokú hodnotu seba a dostatočnosť zostávať v takýchto vzťahoch. A v hĺbke srdca nás naše pocity viny odsúvajú preč.
Náš vnútorný program nás udržiava v tých istých dynamikách, len často s inými ľuďmi.
Zdravé, nezávislé vzťahy vyzerajú ako:
• Bezpečné a spoľahlivé partnerstvo, kde je priestor na to, aby bol človek otvorený.
• Možnosť otvorene vyjadriť, komunikovať a existovať bez kritiky alebo odsudzovania.
• Existujúce jasné hranice, ktoré môžu byť aj flexibilné.
• Schopnosť vidieť toho druhého, počuť ho a zároveň aj mať pocit počutia a videnia.
• Schopnosť vytvárať priestor pre emócie toho druhého aj počas toho, ako spracovávam svoje.
• Pochopenie, že realita je subjektívna skúsenosť.
• Priestor pre seba a pre svoje vlastné záujmy.
• Srdečná, vzájomná vďačnosť a obdiv.
• Vzťah vytvára priestor pre vzájomnú evolúciu.
Potrebujeme sa znova naučiť, ako sa spojiť s naším autentickým JA, ktoré existovalo ešte predtým, keď sme uverili nálepkám určovanými našim okolím.
Potrebujeme to viac, ako kedykoľvek predtým. Nahliadnime spolu do nášho vnútra, do hĺbky našej duše, aby sme znova našli našu silu, moc a plnú zodpovednosť za našu bolesť. Učme sa vnútornému dialógu, vlastnej intuícii. Nečakajme už na nikoho a na nič, kto by nás zachránil.
Nie je to zodpovednosť rodiča, aby ti pomohol s tvojou bolesťou.
Nie je to zodpovednosť tvojho partnera, aby si sa cítil nažive.
Nie je to zodpovednosť tvojho priateľa, aby prevzal tvoju samotu.
Nie je to zodpovednosť tvojho šéfa a tvojej práce, aby cítil svoju hodnotu.
Je to len a len tvoja práca. Ten čas je TU a TERAZ.
Pomocné afirmácie:
• Som v bezpečí, aj keď niečo pokazím.
• Je bezpečné prežívať ťažké emócie.
• Je v poriadku, keď s niečím zápasím a neviem, ako ďalej.
• Je v poriadku, aj keď sa pomýlim a poviem niečo zlé.
• Som stále v poriadku, aj keď sú veci menej ako perfektné.
• Som v poriadku, aj keď ma nechápu.
• Som v poriadku a dosť dobrý, aj keď sa tak necítim.
Si v poriadku, lebo to si TY. Vidíš sa?
Dôveruj, že sa ti to deje z nejakého dôvodu. Len potom môžeš začať BYŤ sám sebou.
Akceptuj sám SEBA bezpodmienečne, tak ako to nik iný nemôže. Akceptuj svoje tiene, nedostatky, svoje bolesti, ktoré potrebujú TVOJU pozornosť a zaslúžia si TVOJU lásku.
Pamätaj, tvoje vnútorné dieťa stojí hneď vedľa teba, v tomto momente. Nie v minulosti, keď bolo opustené a urážané. Teraz ste obaja v bezpečí. Máte jeden druhého. Ochraňujte sa navzájom.
Si pripravený urobiť ten krok vpred? Rozhodnutie je len na tebe!
Ak by si potrebovala viac podpory, môžeš si so mňou rezervovať 45min rozhovor
spojiť sa so mňou priamo na email
cez našu stránku richnessandbeauty alebo
Zdieľaj, ak poznáš niekoho komu to môže pomôcť.
Radoslava
Jazyková úprava Mgr. Mária Kropuchová