Ovplyvňuje trauma z minulosti tvoj súčasný život?
Keď sa povie trauma, naskakuje nám obraz bolesti a trápenia. Väčšinou myslíme na vojnu, prírodné katastrofy alebo smrť. V každom prípade existuje aj iný druh traumy, o ktorej sa veľmi nerozpráva, aj napriek tomu, že jej živé jazvy sú tiež tak bolestivé. Trauma ide oveľa ďalej. Ide až za hranice emocionálnych útokov a extrémneho zneužívania. Trauma zároveň zahŕňa emocionálne zanedbávanie, opustenie, prekračovanie našich vnútorných hraníc, potláčanie našej podstaty a oveľa, oveľa viac vecí, ktoré sú bežne prehliadané. Nazýva sa to vzťahová alebo emocionálna trauma.
Takáto trauma vzniká už v rannom detstve. Sme rodení na tento svet z hlbokou potrebou byť v spojení s ľuďmi. Naše prvé spojenie bolo s našimi rodičmi, čo z nich robí kľúčových hráčov. Toto sú prvé momenty, ktoré nás formujú a takto si teda vytvárame blueprint ako budú vyzerať naše vzťahy k sebe a k okoliu.
Veľakrát trauma vzniká z častého pocitu osamelosti, keď sme sa necítili v bezpečí. Častokrát nám chýbalo povzbudenie a pochvala. Pocit, že sme dosť ľúbení. Boli sme sami, bez akéhokoľvek návodu ako spracovávať naše pocity.
Mnohokrát sme museli potláčať našu autentickú prirodzenosť, len aby sme získali pozornosť a lásku od rodičov.
Zmyslom tohto blogu nie je obviňovanie našich rodičov. Naši rodičia robili, čo vedeli. Robili to najlepšie ako mohli v rámci svojho vedomia. Vo väčšine prípadov nemali žiadnu vedomosť toho, že spôsobili akúkoľvek bolesť. Ich správanie, neprítomnosť a nezáujem boli spôsobené ich vlastnou nevyliečenou traumou, ktorú takto prenášali na svoje deti.
My ako dospelí uvedomelí ľudia preberáme 100% zodpovednosť za naše vnútorné pocity.
Len takto môžeme pochopiť seba a vzorce v ktorých sa práve nachádzame. Takto môžeme zmeniť cyklické traumy, ktoré si preberáme z generácie na generáciu.
Takéto situácie nás nútia pozerať sa von, a nie hľadať našu vlastnú podstatu. Tu sa začíname porovnávať a to nás podmieňuje uveriť tomu, že nie sme akceptovateľní takí akí sme.
Tu sme sa naučili vzdávať sa seba samých, aby sme získali lásku a pozornosť. Začíname hľadať vonkajšie hodnotenie, aby sme konečne cítili ten pocit spojenia so sebou.
Preto sa musíme pretvarovať a hrať rôzne hry. Príliš veľa premýšľame, kombinujeme, snažíme sa byť vždy za dobré, takto sa zapájame a vytvárame závislé, ale nie slobodné vzťahy. Zostávame paralyzovaní v našich nerozhodnostiach, chýba nám dôvera v seba samých.
Podvedome si vyhľadávame vzťahy, ktoré zrkadlia naše traumy z detstva. Podvedome opakujeme vzorce a podvedome potláčame našu realitu. Veľa ľudí zotrvávava v toxických vzťahoch a chýba im pocit seba hodnoty. Neveria sami sebe. Cítia sa stratene. Nevedia, ako si nastaviť a ako udržať vlastné hranice.
Mnoho ľudí má hlboký pocit, že nevedia kto vlastne sú. Nevedia, čo by chceli a keď už vedia, tak s najväčšou pravdepodobnosťou si myslia, že si to ani nezaslúžia.
Väčšina z nich by označila svoje detstvo za idylické alebo perfektné. Niektorí možno cítia strach alebo hanbu označiť niečo také za „zlé“.
Naša celistvosť, návrat k vlastnej moci, naše vnútorné preliečenie začína v momente, keď si začneme uvedomovať svoje myšlienky, zvyky a návyky. V momente, keď si uvedomíme, že naše myšlienky a vzorce správania sú jednoducho len naše nastavenia. Neznamená to, že ťa to musí definovať, je to len reflexia tvojej minulosti.
Ak sa nájdeš v týchto riadkoch, mám pre teba dobrú správu. Existuje veľa spôsobov ako sa preliečiť. Tvoja minulosť zostáva stále tvojou, len sa spolu naučme zmeniť pohľad na ňu. V akomkoľvek veku a v akejkoľvek situácii sa dnes nachádzaš, vždy sa môžeš z traumy vyliečiť a znova zoceliť. Dôležité je o nich rozprávať, hľadať v nich poučenie a pochopenie. Postupne sa očisťovať od obviňovania seba samého a iných.
Pristupujme k týmto traumám postupne, k jednej za druhou, ale nie z pocitu vlastnej kritiky a odsudzovania sa, ale z priestoru vnímania a pozorovania seba. Takto zrušíme dedičné vzorce a posunieme vlastnú evolúciu. Vytvárajme nie zmätené, ustráchané a nerozhodné osobnosti, ale osobnosti, ktoré cítia vlastnú hodnotu. Hľadajme naplnenie, ktoré slúži životu a spoločnosti, aby sme neprenášali našu vlastnú bolesť na druhých.
Takto sa znova učíme nájsť vlastnú podstatu a našu pravdu.
Krok za krokom sa odúčajme od toho, čo sme sa o sebe naučili.
Trauma to nie som JA a trauma nie si TY.
Radoslava
Jazyková úprava Mgr. Mária Kropuchová
Ak by si potrebovala viac podpory, môžeš si so mňou rezervovať 45min rozhovor
spojiť sa so mňou priamo na email
cez našu stránku richnessandbeauty alebo