Poznáš svoje EGO?
Ego je podvedomý pocit falošného “JA“. Ego je pocit vlastnej identity. Je to všetko, čo pokračuje za „JA SOM”.
Je to stav, keď odmietame samých seba. Odmietame našu prirodzenosť, naše skutočné túžby a potreby. Chceme, aby nás náš partner, rodič, priateľ či guru zachránil od nás samých. V stave ega nám chyba sebadôvera, hľadáme pomoc zvonku. Bez niekoho iného sme v slepých uličkách. Žijeme život podľa podmienok vytvorených inými. Do nových situácii už automaticky vstupujeme s pocitom sebaobrany. Takéto vzorce správania, sú založené na myslení prebranom z minulosti, či odpozorované z rodiny a spoločnosti. Nedávame si priestor, aby sme mohli zažiť nové, vlastné emocionálne zážitky.
Takýto je cyklus našej ľudskej bolesti.
Sme obeťami našej minulosti, takýto život opakujeme stále znova a znova.
Slová JA SOM ..., JA STÁLE ROBÍM ..., TO SA STÁLE DEJE IBA MNE...
Toto sú slová nášho ega. Toto sú jeho najobľúbenejšie rozprávky a sú vysoko návykové. Spôsobujú veľký stupeň nepozornosti a falošného pocitu prepojenia.
Sú to slová, ktoré sú základom nášho správania sa. Keďže stav ega je ochraňovanie našej vlastnej podstaty, nie sme schopní vnímať samých seba. Nie sme schopní sami tvoriť svoju vlastnú realitu.
Je to stav, ktorý vytvára strach a vnútorný odpor.
Strácame silu nad vlastným životom,
strácame silu sami nad sebou,
strácame tak moc tvoriť.
Ego zbožňuje chaos, pretože, keď sme v chaose, sme neprítomní, teda nevedomí. Keď sme nevedomí, ego riadi náš život, riadi naše zvyky, vzorce myslenia a naše správanie.
Riadi náš život
Ak nerobíme aktívne našu vnútornú prácu a nedávame nášmu egu smerovanie, smeruje ono nás. Tlačí nás robiť veci, aby nás utvrdzovalo v našej základnej podstate a hodnote. Jednoducho sa nás snaží udržať v tom zaužívanom a poznanom.
Bude nás smerovať z jedného negatívneho miesta na iné negatívne miesto,
môže nás dostávať do sebaobrany,
chce, aby sme všetko odsudzovali a kritizovali.
Jednoducho rado vytvára chaos v našich životoch.
Na ego by sme sa nemali pozerať negatívne. Potrebujeme ho a má zmysel, pomáha nám tvoriť a robiť. Posúva nás vpred.
Ego môžeme akceptovať a spriateliť sa s ním, je to predsa naša súčasť. Je tu preto, aby nás ochraňovalo. Len niekedy práve pred tým, čo najviac potrebujeme.
Mali by sme sa učiť povzniesť sa nad neho, rozoznávať jeho hlas a brať ho s humorom.
Jediná cesta ako ho smerovať, je pri plnom vedomí, pretože ego nemá žiadne vedomie.
Ak sa naše prvé životné skúsenosti začali chaosom, súdením, kritizovaním, obviňovaním či ohováraním, budeme sa nám to zrkadliť a prenášať až do dospelosti. Podvedome vyhľadávame tieto situácie a takúto dynamiku, pretože nám to pripomína pocit domova. Pripomína nám to spolupatričnosť, znamená to pre nás lásku. Pocit falošnej lásky.
Keď si začneme všímať, čo si myslíme, čo robíme a ako sa správame, naše ego začne mať záchvaty hnevu. Odolnosť a odpor je na najvyšších obrátkach. Všetko sa zrazu vyplavuje na povrch. Všetky naše pocity nedostatočnosti, neschopnosti a nehodnoty.
Zrazu počujeme náš vnútorný dialóg, ktorý sa nás snaží prehovárať na inú stranu, len aby sme sa nepozreli na naše bolesti. Na veci, ktoré naše ego nechce vidieť. Veci, ktoré sme utláčali a skrývali, len aby sme sa chránili pred celým svetom.
Návod na život, ktorý chceme žiť vedome je v podstate jednoduchý. Vyžaduje si to len prizerať sa sebe a načúvať. Učiť sa denne vidieť a počuť sám seba. Učiť sa vnímať, čo si myslíš, aké rozhodnutia denne robíš, aké sú tvoje zvyky, návyky a byť svedkom toho, ako na ne reaguješ. O čom a ako sa rozprávaš. Jednoducho sa prizerať na vlastnú ľudskú skúsenosť a hľadať, čo sa máme odúčať a zároveň, čo nové sa naučiť. Nemusíš veriť všetkému, čo ti ego podsúva. Ku každej jeho rozprávke pristúp s možnosťou zmeniť ju.
Dovoľ sa cítiť nepohodlne a buď otvorený návalu pocitov.
Plač.
Dopraj egu reagovať a sleduj, ako postupne slabne.
Uč sa sústrediť na svoj dych, tak smeruješ emóciu celým svojím nervovým systémom.
Ako rozpoznať, že ťa už ego nelimituje?
• Menej sa zapájaš do povrchných konverzácii
• Nechceš sa rozprávať o limitoch iných
• Začal si akceptovať a liečiť svoje vlastné limity, a vieš, že nie si sám, kto ich má.
• Hranice, ktoré si nastavíš ti dávajú pocit moci
Všetci sme len vystrašené deti v dospelých telách.
Túžiaci po láske,
túžiaci byť videní a počutí.
Zúfalo volajúci po akceptácii seba.
Mať možnosť byť jedineční.
Len pomaly, veľmi pomaly. sa tvoje krehké ego práve učí, ako má relaxovať. Učí sa, že nemusí bojovať. Tvoja nová éra, cesta tvojho duchovného rastu a osobná radosť vymení všetky masky, ktoré sme zdedili.
Radoslava
Jazyková úprava Mgr. Mária Kropuchová