Peter Trnka – Piata generácia modrotlače
Prinášam Vám rozhovor s pokračovateľom jednej z posledných modrotlačových dielní na Slovensku. Peter Trnka zachováva dedičstvo predkov a oživuje ho pre súčasného človeka. Tradičné techniky výroby, dôraz na kvalitu a vzory s dušou – o tom je jeho príbeh, v ktorom modrá farba rozpráva príbehy generácií.
Na folklórnom festivale vo Východnej som si pôvodne išla len pozrieť workshop modrotlače. Práca Petra Trnku ma očarila nie len vizuálnou krásou a nadčasovosťou, ale najmä jeho pokojom, sústredením a hlbokým rešpektom k remeslu, ktoré nesie v sebe päť generácií ticha, trpezlivosti a modrých vzorov.
Peter Trnka
Zrazu to nebol len workshop. Bola to cesta späť do detstva, späť do čias tvorivosti, do vôní farieb, do spomienok, ktoré sa mi vynárali s každým dotykom látky a pečate. V Petrovej práci som cítila niečo, čo sa slovami opisuje len ťažko: spojenie. Medzi človekom a remeslom, medzi históriou a prítomným okamihom, medzi vonkajšou zručnosťou a vnútorným svetom.
A práve v tom vnútornom priestore vznikli aj tieto otázky. Nepýtajú sa len na techniku. Smerujú hlbšie. Do detstva.
Peter Trnka
Ako ste vnímali modrotlač v detstve?
Od detstva som chodieval do dedkovej dielne a sledoval jeho prácu. Bola to pre mňa úplná samozrejmosť, no nikdy som detailne nepozoroval, ako to presne robí. Modrotlač bola jednoducho pre mňa normálna súčasť života. Až neskôr som si uvedomil, že ide o vzácne remeslo – a že dedko je posledný, kto ho na Slovensku ešte ovláda.
Po jeho smrti, som cítil, že by som sa o toto remeslo mal začať viac zaujímať.
Vtedy som si uvedomil, aká škoda, že som nestihol ten okamih „zasvätenia“ do tajomstiev modrotlače. Zrazu som sa na to všetko díval inými očami.
Ako by ste opísali vôňu, farby alebo zvuky, ktoré ste si z detstva spojili s dielňou vášho dedka?
Keď sa dnes zatvorím v dielni a začujem tiché bublanie farbiaceho kvasu, akoby som sa vrátil späť do malej, zaprášenej dielne môjho dedka. Vôňa sa tam nedala prehliadnuť. Bola horká, zemitá, ťažká, nasiaknutá indigom a drevom. Bola to vôňa poctivosti. Farby v dielni boli zvláštne tlmené a zároveň zapadnuté do seba. Modrá bola vždy dominantou. Človek cítil jej rôzne vrstvy. Akoby sa pod jednou vrstvou skrýva ďalšia, iná oveľa úprimnejšia.
Podobne aj zvuky. Ticho, ktoré poznáte len tam, kde sa pracuje s úctou. V pozadí možno staré rádio, čo chrapľavo hralo dychovku, a občas buchnutie rámu alebo šuchot valčeka. Tento zvuk si pamätám ako tlkot srdca dielne – jemný, pravidelný, dôverne známy.
Peter Trnka
Aké boli Vaše začiatky?
Jedna spomienka sa mi vždy vracia. Spomienka, keď som sa prvýkrát pokúsil otlačiť vzor sám. Bolo to krivé, nepresné, a ja som sa cítil zahanbene. Ale povedal som si: „V poriadku, teraz si skús ten istý vzor znova.“ V tom bola celá filozofia remesla – nie je dôležité, že to nie je dokonalé. Dôležité je to skúšať znova. Práve táto skúsenosť mi dnes pripomína, že hodnota remesla je v čase, trpezlivosti a ochote počúvať materiál.
Nie je to len výroba, je to dialóg.
Nikdy som však nepočítal s tým, že by som sa týmto remeslom mohol živiť. Vnímal som však, že niekto z rodiny by mal túto tradíciu udržať.
Ako ste prekonávali obdobie pochybností?
Približne po troch rokoch som zvažoval, že s celým procesom výroby prestanem. Našťastie, niekoľko experimentov sa mi podarilo a práve tie ma presvedčili, že má zmysel pokračovať v živej rodinnej tradícii. Začali sa objavovať prvé ponuky na spoluprácu. Teraz je to už 17 rokov, čo sa tomu venujem.
Kto Vás na začiatku tejto cesty najviac podporoval?
Rodičia to brali veľmi s rezervou. Začal som chodiť na vysokú školu a záujem o modrotlač vnímali ako „spiatočku„. Rodičia sa venujú iným veciam a nemajú zmysel pre ľudové remeslá. Ja som v tom videl zaujímavé práve to, že to v tom čase nikto nerobil. Nebola žiadna konkurencia. Najväčším hnacím motorom pre mňa bolo to, že po dedkovi všetko ostalo. Bez toho by ma to ani nenapadlo. Je to totiž remeslo dosť náročné na rozbeh.
Keby ste dnes mohli prehovoriť k svojmu 10-ročnému ja, čo by ste mu povedali? Aké povzbudenie by ste vtedy najviac potrebovali počuť?
Ak by som dnes mohol prehovoriť k svojmu 10-ročnému ja, asi by som sa k nemu sklonil, chytil ho za ramená a povedal: "To, čo teraz cítiš, má zmysel. Aj keď ti to nikto nepovie, to, čo ťa priťahuje – vôňa látky, ticho dielne, sila modrej – to všetko si ty. Tvoje ruky raz vytvoria krásu, ktorá bude hovoriť za teba." V tom veku som najviac túžil po potvrdení, že to, čo ma baví, nie je zbytočné. Že nemusím byť ako ostatní. Dedo mi to nikdy nepovedal slovami, ale dal mi to pocítiť skutkami. Tým, že mi dovolil byť po jeho boku, že som ho mohol sledovať a učiť sa.
Čo si myslíte, že by Vám dedko povedal na to, že pokračujete v jeho remesle?
Dedko by bol prekvapený kam až sa modrotlač posunula. Nie technológiou –
tá ostala zachovaná, ale sprístupnenie workshopov laikom. Za jeho života bolo nemysliteľné, aby nezasvätený človek prišiel do dielne a pozeral majstrovi na prsty.
Cítili ste niekedy v dospelosti potrebu "vrátiť sa späť" a znovuobjaviť niečo zabudnuté z detstva?
Áno, v dospelosti som cítil silnú potrebu vrátiť sa späť. Nie do minulosti, ale k esencii toho, čo ma formovalo. Svet ma lákal von, k technológiám, k mestu, k rýchlosti. Ale v určitom bode som si uvedomil, že som od seba príliš vzdialený. Modrotlač sa stala mostom späť – nie ako útek, ale ako návrat k podstate. Niekedy sa človek musí stratiť, aby si spomenul, kým bol, keď ešte bol celistvý.
Ako by reagovala Vaša mladšia verzia teraz, keby videla ako sa Vám darí a o Vašu prácu je veľký záujem?
Aj napriek tomu, že prvé štyri roky som tejto činnosti venoval veľa času, energií a peňazí, akoby “hore komínom“, teraz som rád, že to stálo za to. Ak by som sa mal znova rozhodovať, znova by som do toho išiel a znova tým istým spôsobom akým som išiel.
Čo by ste poradili iným, ktorý sa hľadajú a rozhodujú sa, čo by mali robiť?
Nezameriavať sa za každú cenu či to bude ziskové. Je dôležité nájsť si oblasť, ku ktorej má človek vzťah a zázemie. Vnímať svojich predkov ako inšpiráciu. Sledovať to, čo bola predtým bežná práca, ale v budúcnosti to môže byť niečo veľmi vzácne. Sledovať svoje možnosti, svoje talenty a to, čo nás baví, aby sme sa tomu mohli venovať dlhodobo, celý život. Pretože ak má byť niekto majstrom svojho remesla musí sa tomu venovať celý svoj život. To sa dá dosiahnuť iba časom a vnútornou húževnatosťou. Až tak, časom príde viac ľudí a viac príležitostí. Toto je zákon času, princíp vytrvalosti a úspechu.
Keby ste mali vytvoriť vzor modrotlače inšpirovaný vaším detstvom, ako by vyzeral?
Ak by som mal vytvoriť vzor modrotlače inšpirovaný detstvom, bol by to obraz malej dielne so stromom pred oknom. Ten strom tam naozaj rástol. Bola to jabloň. Jej konáre sa v lete ohýbali pod váhou ovocia. Na látke by to boli jemné vetvičky a jablká. V strede vzoru by bol môj a dedkov rukopis. Jeden vedľa druhého, ako pripomienka, že remeslo nie je len technika. Je to vzájomný súlad a prepojenie duše.
Peter Trnka
V súčasnosti jeho dielňa Peter Trnka modrotlač vyrába modrotlačovú metráž, obrusy, závesy, perinové obliečky a iné.
Ďakujeme, že ste sa s nami podelili o kúsok svojej cesty.
s láskou
Radoslava
Ak by si potrebovala viac podpory, môžeš si so mňou rezervovať 45min rozhovor
spojiť sa so mňou priamo na email
cez našu stránku richnessandbeauty alebo
Si tu nová? Prečítaj si ešte tieto články:
Hľadaj svoje sny, hľadaj svoj vnútorný hlas.